animacia
Obec Súľov – Hradná

aaaCesta k Súľovu prechádza za Jablonovým okolo kameňolomu. Za ním, po pravej strane cesty sú polia rozdelené potokom HRADNÁ. Od kameňolomu na juh sa dvíha hrebeň LANNÁ SKALA. Jeho východný svah sa nazýva Borovec. Hrebeň pokračuje ďalej na juh pod názvom VLČIA HORA. Zo svahov Vlčej hory vyúsťujú dve nevýrazné dolinky: Malá Lopušnica a Veľká Lopušnica. Z východnej strany uzatvára dolinu Čierneho potoka druhý hrebeň. Začína sa na severe skalnatým vrcholom JEZERNÁ SKALA. Pod ním je pri potoku – turistická chata. Tu začína hlavná časť SÚĽOVSKÝCH SKÁL.

Takto podrobne napísaný, pomenovaný a presne zaznamenaný popis PROFILU obce nájdeme v publikácii SÚĽOVSKÉ SKALY, v monografii, ktorú vydalo vydavateľstvo Osveta 1974 (zostavovateľ: Dr. A. Štollmann).

Tento kraj učaroval mnohým. Gróf Alojz Medňanský, beckovský rodák, vlastivedný bádateľ a publicista (aj politický činiteľ) vo svojom cestopisnom diele “Malebná cesta dolu Váhom” nevynechal na svojej ceste dolu Váhom (1826) ani Súľov. Jeho opis je nadšený: “Túto dolinu, nesporne jednu z najzaujímavejších častí Uhorska, mal by vidieť každý, kto má zmysel pre krásy božej prírody. (…)Za desať rokov som túto dielňu večného sochára navštívil trikrát a zakaždým som našiel nové, ešte nevidené sochy a nejedna zo známych bola zmenená…”

Jeden z najvýznamnejších štúrovských národovcov Jozef Miloslav Hurban píše v cestopise “Prechádzky po považskom svete”: “Prvé, čo človeka prichádzajúceho do Súľova ohromí k úľaku a k úžasu skloní, je ohromná, prírodou vystavená brána. Z oboch strán od polnoci a od poludnia ležia hory skalnaté, medzi ktorými ide užaslý cestovateľ.(…)Tento bol pohľad odo mňa nikdy neskúsený, rozkoš pôsobiaci neopísateľnú.”

Alexander Lombardini - právnik a vlastivedný pracovník a historik napísal v roku 1885 v Slovenských pohľadoch: “Dolina táto patrí medzi majzaujímavejšie vidieky Uhorska (…) Zdá sa, ako keby tu predpotopné mesta so všetkými svojmi obyvateľmi, kostolmi, palácmi, stĺpmim vežami bolo skrepenelo, čakajúc na hlas trúby vzkriesenia.”

Jozef Ľudovít Holuby, ev. a. v. farár, botanik a etnograf svoje dojmy zo Súľova opísal o. i. takto: “Kotlina súľovská, otočená zo všetkých strán strmými, vysokými skalami, má čosi magického v sebe.”,